(nyní můžete
soubor vytisknout (klávesy Ctrl+p )).
Prirodzená
ekonómia - svetový blahobyt v harmónii s prírodou
Deti jej
rozumejú okamžite.
Dospelí
potrebujú trochu dlhšie.
My, ľudia, sme schopní zabezpečiť obživu
pre celé ľudstvo. Na našej Zemi je dosť miesta, aby sme všetci spoločne mohli
žiť v harmónii s prírodou.
Doteraz to zlyhávalo na peniazoch.
Teraz sa to zmení. Náš hospodársky systém, ktorý po stáročia zapríčiňoval vojny
a prírodné katastrofy, je teraz na ceste zničenia samého seba.
My všetci to vidíme a cítime zo dňa na deň zreteľnejšie.
My,
ľudia, máme teraz na výber: chceme sa zničiť so systémom alebo chceme vytvoriť
nový model hospodárskej výmeny, ktorý bude v harmónii s prírodou,
umožní trvalý blahobyt všetkým ľuďom a odstráni tak príčiny vojny, teroru
a ničenia sveta?
Tento model prirodzenej ekonómie je
TERAZ tu! Je absolútne mierumilovný. Počíta s nenásilným prechodom
zo starého systému do nového, pri ktorom nikto neutrpí škodu a všetci
môžu získať.
Každý laik ho môže pochopiť okamžite
– srdcom i rozumom. Ekonómovia budú zrejme potrebovať trochu dlhšie,
pretože sa musia najprv oslobodiť od dogiem starého systému.
Vzhľadom na to, že prirodzená
ekonómia je nevyhnutným kľúčom k prežitiu ľudstva, je veľmi dôležité informovať
o nej všetkých ľudí v čo najkratšom čase. Potom sa môžu
v demokratických voľbách rozhodnúť, či sú za alebo proti.
Prirodzená ekonómia, nazvaná aj „model
Joytópia“, si berie za vzor prírodu so svojím večným kolobehom vzniku
a zániku. Tento samostatne sa regulujúci kolobeh funguje už miliardy
rokov. Ak ho prenesieme na ekonomiku, dostaneme kľúč k trvalému blahobytu
ľudí v harmónii s prírodou.
Prirodzená ekonómia nám prinesie:
-
stav konta stále v pluse (nijaké dlhy)
-
tvorbu peňazí pre každého občana na svete, rovnaké
práva pre všetky štáty
-
občianske peniaze pre všetkých ľudí na svete
-
najjednoduchší daňový systém na svete
-
veľkorysý
(50%)
štátny rozpočet pre všetky krajiny
-
jednoduchý
systém zdravotného a sociálneho zabezpečenia
-
vyriešenie
nezamestnanosti a čiernej práce
-
nižšiu
hladinu cien pri podstatne vyšších ziskoch
-
nové
„rozumné“ trhy pre priemysel, obchod a remeslá
-
zaopatrenie
v starobe pre všetkých ľudí na svete
-
bezúročné kredity a investície, systém win-win
(zisk) pre všetkých zúčastnených
-
finančnú
slobodu pre všetkých. Peniaze už nie sú prostriedkom moci.
-
súlad ekonómie a ekológie
-
prirodzené vyrovnanie medzi doteraz „chudobnými“ a
„bohatými“ krajinami,
a tým celosvetový blahobyt
v harmónii s prírodou
Šialené? Príliš
pekné na to, aby to mohlo byť pravdivé? Velikášske? Rozoberieme si jednotlivé
body - tak jednoducho, že tomu môže rozumieť každý, kto tomu rozumieť chce.
Začneme malým príbehom:
O roľníkovi, ktorý pestoval zemiaky
Kedysi, keď ešte neboli peniaze,
zamestnával roľník František niekoľkých robotníkov pri zbere zemiakov. Ako
odmenu si dohodli pol kila zemiakov za hodinu práce. Roľník Karol, Františkov
sused, nechal svoje zemiakové pole jeden rok ležať ladom. Karol poprosil
Františka, aby mu požičal 20 vriec zemiakov. Povedal, že mu ich
nasledujúci rok vráti.
O pol roka
potreboval František zasa robotníkov. Robotníci mu povedali:
Tvoje zemiaky už nie sú nové
a nemajú už ani takú dobrú chuť. Ale naša práca má ešte stále takú istú
hodnotu ako pred pol rokom. Chceme preto tri štvrte kila za hodinu práce.
František s tým súhlasil.
Po ďalšom pol
roku je zasa zber zemiakov. František má v pivnici ešte staré zemiaky. Dá robotníkom
vybrať: „Ponúkam vám za hodinu práce buď pol kila nových zemiakov alebo kilo
starých.“ Podľa potreby si robotníci vybrali jednoduché množstvo nových alebo
dvojnásobné množstvo starých zemiakov. Niektorí si vybrali aj kombináciu oboch.
A teraz prišiel
čas, aby aj Karol vrátil požičané zemiaky. Karol priniesol Františkovi 20 vriec
NOVÝCH zemiakov.
V súčasnosti v sebe spájajú
naše peniaze tri hlavné, zásadne odlišné funkcie:
Natoľko sme si zvykli na
neprirodzené premiešanie týchto troch rozličných funkcií, že nijako nevzbudzuje
našu pozornosť a pripadá nám to ako dané. Prirodzená ekonómia naproti tomu
vidí tieto tri funkcie oddelene.
Oddelenie týchto funkcií je pre
pochopenie prirodzenej ekonómie, a tým aj cesty k trvalému blahobytu
také významné, že ho chceme vysvetliť pomocou nášho príbehu
o roľníkovi:
1. jednotka hodnoty
V našom príbehu to bola hodina
práce. Či je jar, leto, jeseň alebo zima: jedna pracovná hodina je jedna
pracovná hodina.
V prirodzenej ekonómii sme
zaviedli ako jednotku hodnoty bod. Označuje dohodnutú hodnotu alebo cenu tovaru
alebo služby. Hodnota bodu je celý rok konštantná. Ceny, účty, pôžičky atď. sa
udávajú v bodoch. Kvôli jednoduchosti zodpovedá 1 bod približne súčasnej
hodnote 1 EUR alebo 1 US dolára. Bod nie je platobným prostriedkom.
2. Platobný prostriedok FREE
FREE (FRee Energy Exchange) sa vytvára
a zaniká tak ako plody prírody. Jeho hodnota teda nie je konštantná. Tak
ako zemiaky v našom príbehu má aj FREE najvyššiu hodnotu (1 bod = 1 FREE)
na začiatku roka. V priebehu roka stratí polovicu svojej hodnoty.
Prispôsobovanie kurzu je veľmi
jednoduché a funguje takto:
Rok 2004
1. kvartál: 1 bod = 1 FREE 2004
2. kvartál: 1 bod = 1,25 FREE 2004
3. kvartál: 1 bod = 1,5 FREE 2004
4. kvartál: 1 bod = 1,75 FREE 2004
Rok 2005
1. kvartál: 1 bod = 1 FREE 2005
alebo 2 FREE 2004 atď. Kolobeh sa začína odznova.
Pokiaľ používame v obchodnom
styku peniaze v hotovosti, vytlačí sa na ne každoročne aktuálny letopočet
(FREE 2004, FREE 2005 atď.). Na začiatku roka existujú určitý čas paralelne
staré aj nové FREE, pričom možno vymeniť 2 staré FREE za 1 nové. Staré bankovky
putujú prostredníctvom obchodov a bánk zasa späť (tak ako pri zmene
národných mien na euro).
Pri bezhotovostnom platobnom styku
je to ešte jednoduchšie. Na prelome roka klesnú kontá na polovicu.
Kontá vo FREE sa budú viesť len
v položke „Dal“, nakoniec ani v prírode neexistuje záporné množstvo
plodov.
Nestálosť FREE sa nám bude zdať zo
začiatku veľmi nezvyčajná. Ale v skutočnosti sa v nej dá veľmi
ľahko zorientovať. Presne vzaté, musíme si zapamätať len tri čísla, aby sme
pochopili celý ekonomický model, totiž jeden a štvrť (1,25), jeden
a pol (1,5) a jeden a tri štvrte (1,75). To sa dokáže naučiť
každé školopovinné dieťa už v prvej triede. Všetko ostatné sa tým
úplne zjednoduší, ako hneď uvidíme.
3. Ako prostriedok uchovania hodnoty slúžia bezúročné pôžičky
alebo investície
v bodoch.
Tak ako si mohol roľník František
v našom príbehu uchovať hodnotu svojich zemiakov tým, že susedovi Karolovi
požičal 20 vriec zemiakov a v nasledujúcom roku dostal za to 20 vriec
NOVÝCH zemiakov, môžeme niekomu požičať FREE napríklad v hodnote 1000
bodov a v dohodnutom termíne dostaneme naspäť zasa FREE
v hodnote 1000 bodov.
Tieto pôžičky nemajú nič spoločné
s dlhom, pretože sú bezúročné a veľmi výhodné pre všetkých
zúčastnených.
- Stav konta stále v
pluse (nijaké dlhy)
Tak, ako
v prírode neexistuje záporné množstvo jabĺk, hrušiek alebo zemiakov, tak
aj v prirodzenej ekonómii existujú len kontá v pluse. Keď si pomyslíme, aké psychické škody
spôsobujú zadĺženým ľuďom ich dlhy, tak už len toto je dôležitým prínosom
pre zdravie ľudu.
- Tvorba peňazí na každého občana na svete, rovnaké práva pre
všetky štáty
Tvorba peňazí, t.j. vytvorenie peňazí z ničoho, je niečo celkom
normálne. Praktizuje sa to už aj v dnešnom hospodárskom systéme. Len
pravidlá sú také komplikované, že im normálny občan nerozumie.
Prirodzená
ekonómia má celkom jednoduché pravidlo: Každá krajina vytvorí na každú
občianku a každého občana mesačne peniaze v hodnote 1000 bodov.
Toto pravidlo platí pre všetky štáty globálneho hospodárskeho spoločenstva.
Tak vytvárame rovnaké predpoklady na občana pre všetky krajiny sveta,
nezávisle od toho, aké sú veľké a akým množstvom prírodných alebo
umelých zdrojov disponujú.
- Občianske peniaze pre všetkých ľudí sveta
Z peňazí,
ktoré sa mesačne vytvoria, sa polovica (peniaze v hodnote 500 bodov)
vyplatí ako občianske peniaze. Druhú polovicu má k dispozícii štátny
rozpočet.
To znamená:
Na základe
občianskych peňazí je o každého človeka - od malého dieťaťa až po
starého človeka - postarané a môže robiť to, na čo sa cíti
byť povolaný, čo považuje za svoje poslanie.
Rodiny sú
zrovnoprávnené so slobodnými. Neúplná rodina (otec alebo matka) se dvěma
deťmi má napríklad k dispozícii občianske peniaze v hodnote 3 x 500 =
1500 bodov.
- Najjednoduchší daňový systém na svete
K vzniku
(tvorba peňazí) patrí aj zánik. Aby sa množstvo peňazí nezvyšovalo neobmedzene,
čo by, ako je známe, viedlo k inflácii, necháme peniaze starnúť,
t. j. peniaze stratia v priebehu roka polovicu svojej hodnoty.
Prispôsobovaniu
hodnoty sa nikto nemôže vyhnúť – je úplne jedno, či má svoje peniaze v
pančuche alebo na konte. Kontrolné orgány na to nie sú potrebné.
Účtovníctvo sa tiež zredukuje. Slúži už len vlastnej kontrole. Veľká časť
správy odpadne.
V protiklade
k nášmu dnešnému daňovému systému, ktorý zdaňuje transakcie, a tým trestá
hospodársku výmenu, je v novom systéme každý motivovaný, aby
svoje peniaze čo najrýchlejšie minul, pretože strácajú hodnotu.
- Veľkorysý štátny rozpočet pre všetky krajiny
Druhá polovica
vytvorených peňazí ide do štátneho rozpočtu. Z
neho sa okrem
doterajších výdavkov financuje aj celý systém zdravotného
a sociálneho zabezpečenia, ochrana životného prostredia atď.
Doteraz neprivilegované krajiny si môžu kúpiť
služby od priemyselne vyspelých krajín.
- Jednoduchý systém
zdravotného a sociálneho zabezpečenia
Sociálne odvody,
ako zdravotné, dôchodkové a nemocenské poistenie, sú úplne zbytočné,
pretože všetky tieto náklady sa financujú zo štátneho rozpočtu.
- Riešenie nezamestnanosti a čiernej
práce
Na vrcholnom
stretnutí o svetovom hospodárstve konané v 90-tych rokoch, sa jednomyseľne
konštatovalo, že začiatkom 21. storočia bude na celom svete už len 20% práce,
zvyšok budú robiť stroje.
Čo teda robiť
s najmenej 80% nezamestnaných na celom svete? Priemysel súrne potrebuje
ich kúpnu silu - veď kto ináč môže zaplatiť všetky výrobky a služby?
Občianske
peniaze slúžia na to, aby bolo o každého postarané. Čo si kto zarobí naviac, je
oslobodené od daní a odvodov.
Niektorí ľudia
budú dobrovoľne pracovať menej a / alebo sa sústredia viac na svoje obľúbené
činnosti.
Strašidlo
nezamestnanosti sa zmení na požehnanie voľného času.
Vzhľadom na to,
že práca sa nezdaňuje, nejestvuje, podľa definície, ani čierna práca.
- Nižšia hladina cien pri podstatne vyšších ziskoch
Nezdaňované náklady a výnosy ako aj
bezúročné pôžičky (pozri dole) redukujú celkové náklady na minimum.
Príklad:
Hodina práce remeselníka stojí teraz
v Nemecku asi 40 EUR + DPH. Čistá hodinová mzda činí asi 10 EUR. Ak
si dnes súkromne objednáme prácu remeselníka, musíme na 1 hod. jeho práce
pracovať 4 hodiny. 75% zostáva visieť v systéme. Nečudo, že ľudia
si robia radšej všetko sami alebo pracujú na čierno.
V prirodzenej
ekonómii by mohla byť cena napríklad 20 bodov za hodinu, teda polovica
v porovnaní s doterajším systémom. Pretože nie sú odvody, dostane
remeselník celých 20 bodov. Takže by mal za polovičnú cenu dvojnásobný zisk.
- Nové „rozumné“ trhy pre priemysel, obchod
a remeslá
Občianske
peniaze, nestálosť peňazí a viac voľného času vedú k enormnému rastu
dopytu po vhodných výrobkoch a službách. Lebo...
* len ľudia,
ktorí majú peniaze, môžu niečo kúpiť;
* kvôli
nestálosti peňazí chce každý svoje peniaze rozumne a rýchlo minúť;
* minuté peniaze
má potom niekto iný, ktorý ich chce tiež rýchlo a rozumne minúť;
* ceny sú asi
polovičné, zisk dvojnásobný;
* voľný čas chcú
ľudia rozumne využívať.
- Zaopatrenie
v starobe pre všetkých ľudí na svete
Priemerný vek ľudí sa zvyšuje. Mnohý ludia,
ktorý majú 60, 70 alebo aj 80 rokov, sú ešte „mladí“ a životaschopní. Pretože
sa v Novom systéme celkove pracuje oveľa menej a ľudia sa
v stále väčšej miere venujú tomu, čo cítia ako svoje poslanie, bude
sa hranica medzi (pracovne) aktívnym a dôchodkovým vekom stále
viac stierať.
Dalo by sa uvažovať o tom, že ľuďom
v pokročilom veku, napr. od 60 rokov, by sa zvýšila dávka občianskych
peňazí. Chorí ľudia dostanú naviac pomoc od štátu.
- Bezúročné kredity a investície, systém win-win (zisk)
pre všetkých zúčastnených
Ako prostriedok uchovania hodnoty slúžia
bezúročné kredity alebo investície v bodoch. Tieto kredity nemajú nič
spoločné s dlhmi, pretože sú bezúročné a veľmi výhodné pre všetkých
zúčastnených:
Veriteľ si môže zachovať hodnotu peňazí.
Čiastka 1000 FREE by sa o 10 rokov - následkom každoročného poklesu jeho
hodnoty o polovicu - scvrkla asi na 1 FREE. Pri úvere v bodoch zostane však
hodnota uchovaná.
Príjemca úveru má bezúročnú pôžičku.
V dnešnom úverovom systéme musí naproti tomu vrátiť pri dlhodobom úvere 2
až 4 násobok požičanej sumy.
Účty sa
vystavujú v bodoch. Dlhodobý platobný cieľ má ten istý efekt ako kredit.
Podiely na obchodoch, ako napr. akcie, sa budú
hodnotiť v bodoch a môžu sa tiež používať ako prostriedok
uchovania hodnoty. Avšak potreba úverov a investícií bude veľmi klesať,
pretože o každého bude stále postarané.
- Finančná sloboda pre všetkých. Peniaze už nie sú
prostriedkom moci.
Vďaka tomu, že
v Novém systému je o každého stále postarané, nemožno už
prostredníctvom peňazí nikoho nútiť, aby konal proti svojmu svedomiu
alebo presvedčeniu. Stále menej ľudí bude ochotných vykonávať
deštruktívne činnosti, ktoré škodia ľuďom, ekologickému systému alebo zdraviu.
- Súlad ekonómie
a ekológie
Štáty už nie sú zadĺžené. Môžu bez problémov
subvencovať opatrenia, ktoré nezaťažujú životné prostredie. Na deštruktívne
činnosti nemožno získať pracovníkov. Hospodárstvo a technika sa vyvíjajú
stále viac v harmónii s prírodou. Predávať sa dajú už len ekologicky
nezávadné výrobky a služby.
-
Prirodzené vyrovnanie medzi doteraz „chudobnými“ a „bohatými“ krajinami
Platí rovnaké právo pre všetky národy: Každá krajina
vytvára na mesiac na občana rovnaké množstvo peňazí. Tým získajú aj doteraz
„chudobné“ krajiny dosť peňazí na to, aby si zakúpili vyspelé a ekologické
technológie od iných krajín. A môže sa tak otvoriť nový trh pre klasické již
industrializované krajiny.
Postupne to
povedie k vyrovnaniu medzi doteraz chudobnými a bohatými krajinami,
a tým aj k celosvetovému trvalému blahobytu v harmónii s prírodou
Už dávno nie je tajomstvom, že stále
viac obcí, miest a štátov speje k finančnému bankrotu. Rovnakou mierou sa
zvyšuje aj počet súkromných a obchodných insolventných subjektov.
Príčinou je jestvujúci peňažný a úrokový systém
Naše súčasné peniaze sa vytvárajú
cez kredit. Prvá zásada národného hospodárstva znie, že súčet všetkých dlhov sa
rovná súčtu všetkých pohľadávok. Druhá zásada požaduje stály rast pohľadávok
a dlhov.
Dlhy a pohľadávky rastú
exponenciálne. Zväčšovanie priepasti medzi chudobnými a bohatými je
podmienené systémom a bude narastať, či to chceme alebo nie. Táto dilema sa
v súčasnom ekonomickom systéme ani pri najlepšej vôli všetkých
zúčastnených nedá vyriešiť. Kolapsu starého systému sa nedá vyhnúť, dá sa len
odsúvať, pričom toto odsúvanie spôsobuje len predlžovanie utrpenia.
Dve tretiny sveta žijú pod hranicou
biedy. Denne umiera od hladu alebo smädu asi 50.000 ľudí. Kriminalita stúpa.
Pri ďalšom vyostrení hospodárskej situácie môžeme skôr alebo neskôr počítať
s vojnou a občianskou vojnou – ak budeme nečinne lipnúť na
starom systéme.
V mnohých oblastiach výskumu
a techniky sa rysuje pozitívny vývoj, vďaka ktorému by sa mohli riešiť problémy
životného prostredia, výživy, zdravotníctva a energie. V starom
systéme totiž narážajú na nedostatočnú „hospodárnosť“. Nemohla by nevyhnutná
smrť tohto starého systému byť požehnaním pre človeka a prírodu?
Nevykľul by sa z ľudstva - „nikdy nenasýtenej húsenice“ nádherný motýľ?
Ak je to tak, môžeme sa pokojne
prizerať, ako starý systém húseníc hynie a už teraz si utvárať
ekonomický model, ktorý zodpovedá slobodne lietajúcim motýľom. Ak sa nám to
podarí, môžeme prežiť nevyhnutný prechod k novému systému v mieri
a radosti.
- pokojný
- užitočný pre všetkých zúčastnených
- komplementárny, t.j. doplňujúci k platnému
- takmer bezplatné zavedenie, a tým bez rizika
- malé administratívne náklady, nebyrokratický
- nezadĺžený
- nenásilné vyrovnávanie rozdielov medzi bohatými a chudobnými
- veľkorysý obecný a štátny rozpočet
- rovnosť záujmov ekonómie a ekológie
Tieto
požiadavky a ešte oveľa viac spĺňa Prirodzená ekonómia (model
Joytópia).
V rámci výskumného projektu je
od novembra 2003 zavedená (v Nemecku) Prirodzená ekonómia ako doplnok
k jestvujúcemu systému. FREE Akademie Joytopia definovala jednotku hodnoty
„Dank“ („Vďaka“) a ďakovný prostriedok „FREE“ (Free Energy Exchange).
Pomocou účtovného softwaru „Joypost“ vytvárajú účastníci mesačne FREE
v hodnote 1000 Dank (polovicu pre seba, polovicu pre spoločenstvo).
Pripravujú sa bankovky na platenie v hotovosti. Medzi účastníkmi sa vyvíja
postupne čulá výmena (jestvuje aj celosvetový systém Online Danking, kde
fungujú tri meny: FREE, DYNO a FREE KIN).
V protiklade k euro nie je
FREE nedostatkovým tovarom. Tým, že sa kupovanie a platenie mení na
darovanie a ďakovanie, stáva sa každá transakcia radostnou udalosťou pre
všetkých zúčastnených. Preto neoznačujeme FREE ako platobný prostriedok, ale
ako ďakovný prostriedok Nového veku. Kto to raz zažije, nedokáže
pochopiť, prečo sa ľudia celé tisícročia trýznili a ešte teraz trýznia
starým systémom.
Naše ďakovné prostriedky si
vytvárame sami, a teda nepotrebujeme nijakú zvláštnu inštitúciu.
Každý sa môže okamžite pridať.
Obce a dobročinné spolky a hnutí môžu
vytvárať modelové regióny
Obce, dobročinné, študentské
a iné spolky a siete sa môžu stať rozbuškou a vytvárať modelové
regióny pre Prirodzenú ekonómiu. V rámci výskumného projektu preberú
funkciu obce a môžu honorovať s FREE výkony, na ktoré by inak nemali
peniaze alebo ktoré by museli existovať len ako čestná funkcia.
Prirodzená ekonómia začína ako
výskumný projekt. V prípade úspechu sa rozšíri a povedie všetkých
zúčastnených - ľudí, obce, krajiny, štáty - k novému blahobytu
v mieri a harmónii s prírodou. Ponúka veľa možností na nenásilné
vyrovnanie rozdielov medzi chudobnými a bohatými, ktoré by nikomu
neuškodilo, ale zato by prinieslo všetkým úžitok.
Otázka, či chceme starý alebo nový
ekonomický systém, už dávno nie je aktuálna. Starý systém sa ukončí sám,
a to už skoro.
Ide teda o iné rozhodnutie:
Chceme sa všetci „potopiť“ so starým systémom alebo chceme TERAZ vytvoriť
Prirodzenú ekonómiu a TERAZ urobiť všetko pre jej pokojný a „nežný“
prechod?
V prípade, že sa nechceme potopiť,
je potrebné:
-
rozširovať Prirodzenú ekonómiu.
-
kreatívne
a konštruktívne ďalej rozvíjať Prirodzenú ekonómiu, t.j. nadväzovať
kontakty s inými ľuďmi, komunikovať s nimi osobne
a v internete, súkromne a v inštitúciách. Na tomto svete
jestvuje veľa múdrych ľudí so srdcom a rozumom. Spoločne tento
model zdokonalíme.
-
nájsť
a presadiť politickú väčšinu. Prirodzená ekonómia ponúka všetkým len
výhody.
Zamyslenie
nad tým, ako prejsť nežne od starého systému k novému
Plán pokojného a nežného
prechodu možno vypracovať len spoločne za účastí mnohých ľudí. Tu je niekoľko
podnetov:
Mohlo by sa začať
s celosvetovým odpustením všetkých štátnych dlhov. Všetky štáty sveta – aj
a práve aj bohaté štáty – sú vysoko zadĺžené. Vďaka efektu platenia úrokov
z úrokov nemôžu byť tieto dlhy a úroky z nich nikdy splatené.
Diskusia o tom, „či áno alebo nie“ nemá teda význam. Môže ísť len
o to, „ako“.
Súkromné
dlhy by sa mohli zmeniť na bezúročné bodové kredity. Tak bude možné splatiť
dlhy v primeranom časovom úseku. Individuálne by sa mohlo tiež vyjednávať o odpustení dlhov.
Úspory na účtoch by mohli zostať
zachované. Nestálosťou peňazí (FREE) sa sumy časom sami zredukujú
na rozumnú mieru.
Hmotné vlastníctvo (pôda,
nehnuteľnosti, výrobné prostriedky, dopravné prostriedky atď.) môže zostať
zachované. Bude zaťažené nákladmi na údržbu a ošetrovanie
v prospech ekologického systému. Pri nadmernom nahromadení vlastníctva
sa môžu tieto náklady stať záťažou a vlastníctvo stratí na atraktívnosti.
V takom prípade možno vlastníctvo darovať alebo predať či vrátiť späť
obci, mestu ...
Aby život pri zmene systémov mohol
normálne pokračovať a potom sa ďalej rozvíjať v harmónii s prírodou,
ponechajú podniky predbežne čisté mzdy a platy v rovnakej hodnote.
Ušetrené dane a sociálne odvody môžu použiť napríklad na ekologicky
rozumné investície a na splatenie svojich úverov.
Paralelne k tomu sa vyplatia
občianske peniaze, takže všetci ľudia budú okamžite v lepšom finančnom
postavení. Je dosť možné, že niektorí hneď zanechajú lebo obmedzí svoju prácu.
Väčšina bude však pravdepodobne už zo zvyku ponajprv pracovať ďalej.
Uvoľnené kapacity vo verejnej
a súkromnej správe možno využiť na to, aby pomáhali občanom pri zmene. Dá
sa očakávať vysoká potreba súkromných a štátnych školiacich miest.
Vďaka týmto a ďalším
opatreniam, ktoré sa ešte musia vypracovať, nebude nikto škodovať
a môže sa uskutočniť „nežný“ prechod k novému systému.
Vek celosvetového blahobytu v harmónii s prírodou
sa začína TERAZ.
So srdečným pozdravom
Bernd Hückstädt
|
|
Máte zájem, aby byl tento ekonomický systém
příslušnými místy
(vláda, ministerstva, univerzity (ekonomie, životní prostředí), weby, časopisy,
organizace a hnutí zabývající se ekonomií či alternativními životnímy
směry) odborně přezkoumán, popř. modelově vyzkoušen a popř. i zaveden? Pak
příslušná místa oslovte, neboť tyto instituce budou mít výraznější zájem něco
v této věci podniknout, jen když uvidí, že to větší počet lidi zajímá; že
si to lidé přejí.
Tento nový ekonomický systém - projekt Joytopia - je unikátní
v tom, že obsahuje všechny potřebné aspekty kladené na ekonomický systém,
má-li být takový systém přínosný i z dlouhodobější perspektivy a
přínosný pro všechny:
- materiální zajištění, technologická
vyspělost (důsledek zavedení Joytopie, viz text),
- růst duchovního uvědomění lidí, růst míru
(důsledek zavedení Joytopie, viz text),
- ochrana životního prostředí (důsledek
zavedení Joytopie, viz text),
- přínosný pro všechny.
Projekt Joytopia je tedy jakoby shrnuje více projektů
v jeden. Většina dosavadních filozofií se většinou zaměřovala buď jen na
materiální výhody bez ohledu na duchovnost či životní prostředí, nebo přinášela
výhody jen určité části obyvatel planety.
Pozn.: Výše uvedený text psaný kurzívou není součástí
originálního překladu textu o Joytopii.
|
|
Stretnutie
Minule som mal taký sen... alebo to nebol sen?
Bol
som sám na prechádzke v lese a kochal som sa prírodou. Zrazu som zbadal,
že niekto popri mne zľahka kráča. Bol to asi dva metre vysoký muž tmavej
pokožky a atletickej postavy. Oblečené mal niečo ako joggingovú súpravu
zlatej farby. Hoci vyzeral ako človek, zdalo sa, že nie je z tohto sveta.
Z tváre mu vyžarovala taká radosť, povedal by som až veselosť, akú na Zemi
vidíme len zriedkakedy. Keď som sa naňho pozrel, musel som sa smiať. Bol to srdečný, veselý smiech - púha
radosť z pohľadu na tohto priateľského spoločníka.
„Prepáčte,
prosím vás, nechcel som sa vám posmievať,“ vysvetľoval som mu, keď som zasa
prišiel k sebe. „Som len prekvapený, že ste sa tu tak z ničoho nič
zjavili.“
„To sa stáva
mnohým na tejto planéte,“ odpovedal priateľsky. „Väčšina obyvateľov Zeme reaguje tak ako vy, len poniektorí sa zľaknú
a zutekajú alebo sú agresívni.“
„Takže nie ste
odtiaľto?“ spýtal som sa neisto.
„Pochádzam
z Joytópie, to je štát na planéte Freegaia na okraji galaxie. Dostal som
sa sem skokom cez časopriestorové kontínuum. Volám sa Goodfriend, Very
Goodfriend.“
„Ako
ste sa tak rýchlo naučili náš jazyk?“
„Rozprávame sa
telepaticky. Posielame si myšlienky a náš mozog ich prekladá do našich
jazykov. Funguje to rovnako aj s obrázkami, tónmi, vôňami a pocitmi.
Vidíte....“
Nevidel
som nič. Zmizol. Začudovaný a hlboko dojatý som išiel ďalej. Marilo sa mi
to práve? Nemal by som ísť
k lekárovi? Najlepšie bude, ak o tom nikomu nepoviem a rýchlo na
to zabudnem.
„Niečo som vám
priniesol. Malý darček.“ Počul som
Veryho hlas.
„Kam ste tak zrazu zmizli?“
„Skočil som
domov, aby som vám niečo priniesol.“
„Netrvá to celé roky? Myslel som si, že
pri najvyššej možnej rýchlosti...“
„My cestujeme
v myšlienkach. Myšlienky sú, ako je známe, voľné. Hranice času
a priestoru existujú len vtedy, keď si ich vopred vymyslíme. My sme si
predtým tiež vymýšľali všelijaké hranice. Naše ohraničené myslenie vyformovalo
našu planétu asi tak, ako vy teraz formujete vašu. Skús to sám“ – medzitým prešiel na
tykanie – „vidíš ma, pretože si myslíš,
že ma vidíš.“
Práve keď to hovoril, prichádzal oproti
nám cyklista. Zbežne pozdravil a prešiel cez Veryho.
„Teraz
rozumieš?“
„Áno.“
„Niečo som ti
priniesol - jednu myšlienku.“
„Akú myšlienku?“
„Myšlienku, že
všetko je možné, čo si dokážeš predstaviť. Všetko, na čo myslíš, sa stane
realitou! Všetko, čo si želáš, sa splní, keď si to budeš vedieť predstaviť.“
„Želám si 20 miliónov korún!“
„Dobre.“
„Ako? Dobre? Tak to má fungovať? To si
neviem predstaviť!“
„No práve!“
Zahanbil som sa.
„Iní si to
vedeli predstaviť a teraz sú milionári. Ale možno si vôbec neželáš byť
milionárom? Čo si želáš zo všetkého najviac?“
„Najradšej by som bol, keby boli všetci
ľudia bohatí, keby každý mohol robiť to, čo má naozaj rád a neškodil
pritom iným ľuďom alebo prírode.
„Tak teraz ti
navrhnem jednu cestu. Na našej planéte Freegaia sme tento cieľ už dosiahli. Poď
sa na to pozrieť a potom to môžeš rozšíriť na Zemi. To je náš darček pre
vás, ľudí.“
„Ako môžem prejsť cez to časopriestorové oné....“
„Jednoducho si
to predstav, ja ťa povediem.“
Bolo to zvláštne. Zdalo sa mi, akoby som
bol súčasne na dvoch miestach: zatiaľ čo sa jedna moja časť prechádzala ďalej
po lese, tá druhá letela spolu s Verym vesmírom.
Planéta Freegaia
Blížili sme sa
k jednému slnečnému systému a zanedlho sa vznášala pred nami: Freegaia,
nádherná modrá planéta, úplne podobná našej Zemi. Pomaly sme sa ponorili do
atmosféry a pristáli sme uprostred nádherného parku, podobného veľkej anglickej
záhrade. Z rastlín vychádzala neopísateľne krásna vôňa. Sem tam prešumelo nad
našimi hlavami takmer nečujne malé vozidlo. A hľa: uprostred rastlín stáli
domy. Nevyzerali ako naše domy. Boli tak pekne zakomponované do prírody, že
zďaleka vôbec nevyzerali ako domy. Všetci ľudia, ktorých sme stretávali, nás
priateľsky zdravili. Vyzerali byť šťastní. Človek a príroda žili
v harmónii.
„Ako ste to všetko dokázali? Môžeš mi
povedať niečo o vašej technológii?“
„Technológia
nebola nikdy problémom,“ povedal Very, „problém,
ktorý sme museli riešiť, bol v myslení obyvateľov
a v hospodárstve. Nedostatkové myslenie, t. j. myslenie, že na svete
nie je dosť pre každého, viedlo našich predkov k tomu, že si vymysleli
hospodársky systém založený na konkurenčnom boji. Teraz je naše spolužitie
a samozrejme aj naše hospodárstvo poznačené nadbytkom, bohatstvom
a láskou k prírode a ku všetkému, čo existuje.“
Very mi stručne porozprával dejiny ich
planéty:
„V dávnych časoch ovládli planétu
lúpežní, mäsožraví Ramofli. K moci sa dostali tak, že využívali svoju vojenskú
prevahu na vraždenie a okrádanie slabších ľudí. Aby sa nakoniec aj sami
nepožrali, boli napísané veľké knihy zákonov, v ktorých bola upravená každá
maličkosť, pretože rozum a etika
Ramoflov nestačili na to, aby mohli medzi sebou pokojne nažívať. V knihách zákonov sa nachádzali aj také rozumné
pokyny, ako „Nezabiješ!“. Toto sa muselo Ramoflom vyslovene povedať! Počas
lúpežných výprav zákony stratili platnosť alebo definovali protivníkov ako
„divochov“, ktorých treba vykynožiť alebo obrátiť na novú vieru. Po skončení
lúpežných výprav zaviedli „humanistickí“ Ramofli rovnaký ramoflovský zákon pre
všetkých. Tak sa vytvorila stabilita a zabetónovali sa nové mocenské
pomery.
Hlavnou ilúziou Ramoflov bolo
nedostatkové myslenie. Predstava, že tu nie je dosť pre všetkých. Ich obľúbenou
činnosťou bol preto boj, resp. konkurenčný boj. Museli existovať víťazi
a porazení. Pretože zabíjanie bolo zakázané a väčšina divochov bola
už aj tak povraždená alebo obrátená na novú vieru, presunuli ctižiadostiví
Ramofli svoje aktivity na iné oblasti: na hospodárstvo, šport a hru. Pri
športe a hre sa mohli relatívne bezpečne vyžívať vo svojom konkurenčnom
boji. V hospodárstve naproti tomu viedol ramoflizmus k stále väčšej
sociálnej nespravodlivosti. Priepasť medzi chudobnými a bohatými sa stále
zväčšovala.
Na planéte Freegaia žili odjakživa
aj ľudia, ktorí pozorovali prírodu a snažili sa dokonale poznať jej
zákony. V dávnych časoch ich upaľovali ako kacírov. Keď sa neskôr zistilo,
že ich poznatky sa dajú vojensky využiť, vyhlásili ich za vedcov. Prírodných
bádateľov, ktorých objavy neboli vojensky využiteľné, nazvali šarlatánmi
a boli vystavení posmechu. Časom bola spoločenská klíma liberálnejšia
a stále viac štátov konvertovalo na demokracie. Krátko pred Novým vekom sa
pozorovania vedcov a šarlatánov čoraz viac zhodovali. Nachádzali sa
paralely medzi prírodnými vedami, filozofiou a náboženstvami a začali
sa prenášať na politiku a hospodárske vedy.
Porovnávala sa ekonómia
s prírodou:
Príroda produkuje poživeň sama zo
seba a obdarúva ňou všetko živé tvorstvo. Keď je príroda v poriadku,
vládne nadbytok, t.j. je tu viacej potravy, ako je potrebné. Potrava sa
znehodnocuje a dá sa skladovať len určitý čas. A nie je v nej
nijaké úrokové hospodárstvo. Preto rastliny a zvieratá ani nenapadne, aby
hromadili viac, než potrebujú. Z toho dôvodu nejestvujú „bohaté“ a
„chudobné“ zvieratá alebo rastliny. A ešte niečo: Či a ako tvrdo
zvieratá pracujú pre svoju potravu, sa od druhu k druhu veľmi odlišuje.
Každé voľne žijúce zviera sa správa tak, ako zodpovedá jeho druhu. Ak chcete,
aby zviera v zajatí pracovalo, musíte ho do práce stále poháňať. Nijaké
zviera by nebojovalo za ,právo na prácu‘.“
„Potrava
v prírode je ako peniaze. V oných časoch štát nedaroval svojim
občanom nijaké peniaze. Naopak, ešte od nich žiadal dane. Nevládol nadbytok
peňazí, ale bol ich taký nedostatok, že sa štáty museli každý rok zadlžovať.
Trápne sa striehlo na stabilitu peňazí, aby si ešte aj po dlhom čase udržali tú
istú hodnotu. Jestvovalo úrokové hospodárstvo, t.j. tak pohľadávky ako aj dlhy
sa stále zvyšovali. Občania robili všetko pre to, aby si hromadili
a uschovávali peniaze. Bohatí boli stále bohatší a chudobní stále
chudobnejší. A pokiaľ išlo o prácu, väčšina občanov vykonávala
podobné práce, tie však len málo zodpovedali ich naturelu. Hoci tieto im
bytostne cudzie práce nerobili radi, tvrdo si predtým vybojovali právo na
prácu. Napriek tomu právu boli veľké časti obyvateľstva na celom svete
nezamestnané. Na druhej strane vládol prebytok ponúk tovarov a služieb.
Hospodárstvo
sa teda správalo úplne opačne než príroda. Museli sme len zmeniť
polarizáciu našich hospodárskych
zvyklostí a uviesť ich do súladu s prírodou. Toto poznanie bolo
kľúčom k Novému veku!
Tak sme
vyvinuli náš nový hospodársky model, ktorý dodnes uplatňujeme na celej planéte
a ktorý prináša všetkým zúčastneným bohatstvo a šťastie, model
SLOBODNE DARUJÚCEHO ŠTÁTU. Joytópia má ako každý štát na našej planéte peňažnú
suverenitu. Každý štát vyrába vlastné peniaze a podarúva ich svojim
občanom. Najprv sa ale všetky štáty dohodli na generálnom odpustení všetkých
dlhov. Aby nikto nebol poškodený, poukázal štát veriteľom peniaze, ktoré im
patrili. Po tomto akte sa odstránilo úrokové hospodárstvo. Odvtedy máme nestálu
menu. Nemá zmysel hromadiť peniaze po dlhší čas, pretože rapídne strácajú
hodnotu.“
„Slovo inflácia pochádza zo slovníka
starého hospodárskeho systému a nevystihuje presný význam. My hovoríme
o PRIRODZENEJ EKONÓMII, t.j. o prirodzenom kolobehu vzniku a zániku.“
„Aká vysoká je
„miera nestálosti“ na planéte Freegaia?“
„Na začiatku sme trochu
experimentovali. Medzitým sa všetky štáty dohodli na 100% za rok. To znamená,
že po roku majú peniaze už len polovicu svojej pôvodnej hodnoty.“
„To znamená, že
keď tento rok stojí rožok jednu korunu, tak o tri roky bude stáť 8 korún?“
„Rozlišujeme medzi ohodnotením
a úhradou. Ohodnotenie vyplýva z bodov a zostáva konštantné.
Rožok s hodnotou 1bodu bude mať aj o tri roky hodnotu jedného bodu.
Náš platobný prostriedok sa volá
FREE, to znamená „voľná energetická jednotka“ (FReie Energie-Einheit). FREE
vždy označujeme číslom roku. Napríklad „FREE 2004“. Hodnota platobného
prostriedku FREE sa štvrťročne mení: V 1. štvrťroku je 1 bod = 1FREE,
v 2. štvrťroku 1,25 FREE, v 3. štvrťroku 1,5 FREE a v 4.
štvrťroku 1,75 FREE. Začiatkom roku 2005 je 1 bod = 2 FREE 2004 resp. 1 FREE
2005. Na prechode rokov sa kontá vedú paralelne v starej aj v novej
mene, podobne ako to robia dnes európske štáty, keď prechádzajú z národnej
meny na euro. Faktory preratúvania kurzu si môže zapamätať aj dieťa. Sú
v súlade so štyrmi ročnými obdobiami a s hudbou.“
„S hudbou?“
„Áno, zodpovedajú prirodzenému radu
horných tónov, na ktorom je vybudované celé Univerzum. Je to základný tón,
terc, kvinta a malá septima.“
„Musíte potom
každý rok tlačiť nové peniaze?“
„Áno, peniaze sa tlačia každý rok.
Staré peniaze sa dajú v nasledujúcom roku vymeniť v kurze dva ku jednej.
To nie je problém.“
„Ako to funguje
v každodennom živote?“
„Štát daruje každému občanovi –
jedno aký je starý – mesačný základný obnos 1000 bodov, ktorý pokrýva životné
náklady. Matka s tromi deťmi teda dostane obnos v hodnote 4000 bodov
mesačne. Takto už nie sú rodiny, príp. neúplné rodiny v nevýhode oproti
slobodným.“
„Existujú ešte
katalógy tovaru? Veď tie by museli každý mesiac tlačiť nové!“
„V katalógoch sa vždy udáva bodová
hodnota. Tá zostáva stabilná.“
„Takže si musím
vždy vypočítať cenu?“
„No, to je celkom jednoduché: Ako
som už povedal, máme po štvrť roku kurz jeden a štvrť, po pol roku jeden
a pol a po tri štvrte roku jeden a tri štvrte.
Pre vás to možno znie nezvykle,
ale nezabúdaj, čo všetko zasa odpadá: dane, zdravotné a dôchodkové poistenie...“
„Ako to?“
„Keďže štát sám vyrába peniaze,
nepotrebuje vymáhať dane. To znamená: nijaké finančné úrady, nijaké
účtovníctvo, nijaká čierna práca a oveľa menej administratívy. Štát
financuje sociálne služby, ako zdravotníctvo, opatrovníctvo, dôchodky, pomoc
v núdzi atď. Poistenia a sociálne odvody sa stali zbytočnými.“
„Teda kto ešte vôbec pracuje?“
„Je to ako
v prírode: každý sa zaoberá tým, čo zodpovedá jeho prirodzenej povahe. Kto
rád pečie chlieb, pečie chlieb, kto rád spieva alebo hudobne tvorí, zaoberá sa
hudbou. Niektorí občania vykonávajú viacero povolaní, pretože sa im páči byť
všestrannými. Iní zasa nejaký
čas leňošia.
Keďže peniaze sú nestále, chce ich každý rýchlo minúť a dopriať si za ne
nejaký luxus.
Hospodárstvo – najmä drobné remeslá, služby a umenie – prekvitajú
u nás
tak ako nikdy
predtým. Na druhej strane každý pracuje len toľko, koľko sa mu páči,
a preto nejestvuje nadprodukcia, ktorá by nevhodne zaťažovala životné prostredie.“
„Ako udržujete životné prostredie?“
„Štát
financuje projekty na ochranu životného prostredia. Priemyselné odvetvia
dostávajú subvencie podľa toho, ako šetria životné prostredie. Napreduje
aj výskum alternatívnych energií. Okrem toho sa odstránilo autorské právo.“
„Čo to má spoločné s ochranou
životného prostredia?“
„Nuž, všetky
nové nápady a vynálezy patria všetkým. Predstav si, premárnili sme 100
rokov tým, že sme motorové vozidlá poháňali spaľovacími motormi. Po celej
planéte sa šíril príšerný smrad. V niektorých veľkomestách boli
nainštalované kyslíkové automaty, kde si ľudia mohli za peniaze načerpať
čerstvý vzduch!
Každý
automobilový závod zamestnával vtedy svoj vlastný výskumný a vývojový tím,
ktorý udržiaval svoje výsledky v tajnosti alebo si ich nechal patentovať.
Nakoniec si už nechávali patentovať skoro každú jednotlivú skrutku. Nečudo, že
vývoj nenapredoval.
Potom, ako sa
odstránilo autorské právo a každý svoje nápady a vynálezy voľne
daroval, sme vyvinuli za niekoľko mesiacov pohon na tzv. volnú energiu! Bolo to
ako pri skladaní veľkej mozaiky: každý vynálezca a vývojár položil svoj
kameň na to správne miesto.“
„Často používaš pojem „voľné alebo
slobodné darovanie“. Čo tým presne myslíš?“
„Voľné
darovanie je veľmi dôležitou súčasťou nášho hospodárskeho systému. Zatiaľ čo
predtým išlo o dosahovanie čo najvyšších ziskov, pri voľnom darovaní záleží na
tom, aby sme pri čo najmenších nákladoch mali z toho všetci čo najväčší
úžitok alebo pripravili sebe aj iným čo najväčšiu radosť. Pritom sa nevyžaduje
priama protislužba, pretože úžitok a radosť sami osebe niekoľkonásobne
dopadajú na toho, kto slobodne obdarúva.
Dobrým
príkladom je Slobodne darujúci štát: stačí len zadať príkaz bankovým počítačom,
aby previedli peniaze na kontá občanov, a už niet chudoby. Všeobecné
bohatstvo občanov dopadá automaticky späť na štát. Štát a občania sú tak
či tak jedno a to isté.
Iným príkladom
je to, čo vy nazývate susedskou pomocou: Jeden priateľ pomôže druhému
s tým, čo najlepšie ovláda a čo tento práve potrebuje. Alebo mám
nejaký predmet, ktorý už nepotrebujem, ale niekto iný ho potrebuje. Keď ho
podarujem, získam voľné miesto a ten druhý želaný predmet. Vzhľadom na to,
že je prebytok peňazí, stratili na dôležitosti. Všetci sme sa stali štedrejšími
a máme radosť z toho, keď môžeme niečo darovať!“
„Kto robí u vás špinavú prácu?“
„Rýchly
technologický vývoj spôsobil, že špinavej práce veľmi ubudlo. Naše domy sú
vybavené kompostovými toaletami, ktoré sú absolútne bez zápachu. Všetok baliaci
materiál a väčšina úžitkových predmetov sa dá kompostovať. Naše domy
budujeme v stavebnicovom systéme, ktorý pozostáva z prirodzených
materiálov. Ťažké a málo obľúbené práce vykonávajú stroje. Tie nepríjemné
práce, ktoré zostanú navyše, sa buď rozdelia alebo sú zodpovedajúco vysoko
platené. Trochu špinavej práce a zarobíš si na krásnu dovolenku. Už to
nejeden tak urobil.“
Financovanie a investície
„Mimochodom financovanie – ako
môžete financovať veľké obnosy, keď peniaze stále strácajú hodnotu?“
„Pôžičky sa
dávajú v bodoch. Hodnota bodu zostáva stabilná a nezúročuje sa. Ale vzhľadom na
to, že štáty už nie sú zadĺžené a dane odpadli, potreba pôžičiek drasticky
poklesla.“
„Jestvuje ešte niečo také ako
peňažné investície?“
„Áno, jednako
svoje peniaze môžeme požičať, teda poskytnúť pôžičku súkromnej osobe, jednako
sa možno finančne podieľať na projektoch, niečo také ako sú u vás akcie. V
oboch prípadoch sa zúčtováva podľa bodov. Avšak aj potreba investícií poklesla.
Veď o každého je stále postarané. Nikto si teda nemusí zhŕňať peniaze, aby
predišiel zlým časom. Strach z nedostatku sa rozplynul. Všetci žijeme oveľa
viacej TU a TERAZ. A tu a teraz sme zabezpečení. Často sa stáva aj to, že
časť peňazí, ktoré máme nazvyš, niekomu darujeme.“
„Naozaj?“
„Áno, keď
niekto plánuje nejaký projekt a potrebuje ešte peniaze, napíše obežník
svojim priateľom. Tí, ktorým sa ten projekt páči, ho podporia a pošlú
obežník svojim priateľom. Tak sa stáva, že dostane bohatú podporu od ľudí,
ktorých predtým ani nepoznal. Hovoríme tomu aj financovanie Here and Now, t.j.
financovanie tu a teraz.“
„A
funguje to?“
„Závisí od
človeka a od projektu. Ak niekomu ide len o realizáciu svojho ega, sotva
na to nájde financie. Vy poznáte tento princíp ako dobročinnosť. Väčšinou
dávate dary na tzv. dobrý účel, napr. ľuďom v núdzi. U nás núdza nie
je, ale sú viac alebo menej dobré účely.“
„A to
ste naozaj takí štedrí?“
„Niektorí
viac, iní menej. Každý podľa svojej vôle. Nezabúdaj, že máme peňazí tak či
tak nazvyš. Keď si ich necháme, strácajú hodnotu. A tým, že si
navzájom pomáhame, získavame nových priateľov. Keď niekedy niečo
potrebujeme, pomôžu oni nám.
„To mi tak trochu pripomína
„reťazové dopisy“ a princíp „nabaľovania snehovej gule“. Neviem, či to je
u nás dovolené. V každom prípade to má zlú povesť.“
„Prečo to má
zlú povesť?“
„Pretože malý okruh ľudí zbohatne
na úkor mnohých ďalších.“
„Nie je to tak
v celom vašom hospodárstve?“
„Ale áno!“
„Princíp
nabaľovania odhaľuje celý váš hospodársky systém! My používame princíp
nabaľovania predovšetkým na šírenie informácií. Je to najjednoduchšia
a najrýchlejšia metóda, ako dostať k ľuďom informácie. Keď každý podá
tú informáciu priemerne štyrom ďalším ľuďom, tak po takom 16. – 17. odovzdaní je informované celé vaše ľudstvo.
Už rozumieš, prečo je princíp nabaľovania snehovej gule a reťazových
dopisov taký vykričaný?“
„Myslím, že mi začína svitať!“
„Okrem toho má
ešte jednu výhodu: Každý odovzdá ďalej len tie informácie, o jejichž
správnosti a dôležitosti je presvedčený. Vaše masové médiá vám môžu
rozprávať kadečo, o čom rozhodlo pár „mienkotvorcov“.
„Ale môžu vznikať aj rôzne fámy.
To je ako pri hre „Tichá pošta“, kde jeden druhému niečo zašušká do ucha a na
konci z toho vyjde niečo celkom iné.“
„To je pravda.
Preto je dôležité uviesť vždy aj prameň, teda od koho to mám. Tak sa
môže každý priamo informovať a potom sa rozhodnúť, či tú informáciu dá
ďalej.“
„Ako to
má fungovať?“
„Na vašej Zemi
máte internet. Nie je to už aj teraz tak, že každý, kto chce niečo oznámiť, má
svoju stránku (homepage)? Teda každý si to môže prečítať u pôvodcu.“
„Tak čo je teda pri vašom financovaní
TU a TERAZ iné ako pri našom odsúdeniahodnom princípe reťazových dopisov?“
„Je to postoj
k človeku a k peniazom. U nás ide o voľné a slobodné
darovanie. Obdarúvame iných, aby sme im pomohli zrealizovať ich želania
a projekty. Keďže každý má nadbytok peňazí, ktoré naviac rýchlo strácajú hodnotu,
nepadne darovanie zaťažko. Ešte sa k tomu pridruží aj pocit šťastia,
že si niekomu pomohol. Nemáš radosť, keď môžeš iným pomôcť?“
„Určite, keď to robím úplne
dobrovoľne, bez ohľadu na to, či to niekto odo mňa očakáva alebo nie. Vtedy sa cítim
dobre.“
„Tak je to pri
slobodnom darovaní. Je absolútne dobrovoľné a človeka to baví.“
„Rád by som ešte niečo vedel
o tom financovaní tu a teraz. Teoreticky by mohol spustiť každý jedno
alebo viacej takýchto financovaní
tu a teraz. V sume by sa potom museli vyrovnávať.“
„Účel financií musí byť pre iných
prijateľný. Okrem toho nie každý má v tom istom čase nejaký veľký projekt,
na ktorý potrebuje veľa peňazí.
V Novej ére sa už nepozeráme na peniaze ako na niečo statické, to znamená,
že už sa nepýtame, kto má koľko peňazí. Statické peniaze strácajú rýchlo svoju
hodnotu. V Novej ére vládne dynamický princíp. Teraz ide o to, aby sa
čo najviac peňazí hýbalo čo najrýchlejšie. Pohybom vzniká tvorba hodnôt (dom,
auto alebo čokoľvek iné). Okrem toho keď utratím peniaze, tak nie sú preč. Má
ich len niekto iný, ktorý ich zasa chce čo najrýchlejšie minúť. Tým sa zasa
vytvoria hodnoty a tak ďalej. My sa na to celé aj tak pozeráme skôr ako na
hru.“
„Ako na hru??“
„Áno, peniaze už dávno nemajú taký
význam ako u vás. Keďže každý má dosť peňazí, nikoho nemožno peniazmi
k niečomu nútiť. Peniaze sú už jedine motivačným prostriedkom, nie
mocenským. Všetko je hrou. Práca je hra, obchod je hra. Komu sa nechce
hrať, ten má o niečo menej peňazí, ale ešte stále viac, ako potrebuje na
živobytie.“
„Jestvuje teda ešte niečo také ako
konkurenčný boj?“
„V zmysle hry áno. Určite sú niektoré „hry“
úspešnejšie ako iné. Ale: nikto nemôže naozaj prehrať.“
„Kontroluje štát tieto „hry“?“
„Keďže
Slobodne darujúci štát nepozná dane, nie je na to nijaký dôvod. A vôbec,
na štát sa už nepozerá ako na kontrolný
orgán, ale ako na súhrn všetkých občanov. Štát a občania sú jedno.
A tak má štát len jeden záujem: podporovať záujmy svojich občanov.“
Prechod
„Ešte mám jednu dôležitú otázku: Ako sa
vám podarilo uskutočniť prechod od starého systému do Nového veku? Ako ste
vytvorili JOYTÓPIU? Bol proti nej veľký odpor?
Zaobišiel sa prechod bez násilia?“
„Spomínaš si,
že krátko pred prechodom bola vo väčšine štátov demokracia. A to bolo
veľmi dobre. V demokracii môžeš zmeniť všetko, keď máš potrebnú väčšinu.
Pamätáš si ešte, ako sa na tvojej planéte uskutočnili mierové zmeny dokonca aj
v diktatúrach? Myslím na Indiu alebo na opätovné zjednotenie Nemecka.
V demokraciách je to ešte oveľa ľahšie.
Začalo to tým,
že niekoľko občanov na našej planéte objavilo nové zákonitosti
a sformulovalo ich do modelu štátu. Tento model SLOBODNE DARUJÚCEHO ŠTÁTU
nazvali JOYTÓPIA a šírili ho ďalej podľa princípu nabaľovania snehovej
gule: Napísali všetko na papier a dali priateľom. Títo dali kópie
svojim priateľom a tak ďalej. Iní zasa ten text rozširovali cez internet.
To išlo ešte rýchlejšie. Text bol preložený do mnohých jazykov a rozoslaný
do všetkých krajín. Asi po 16. odovzdaní bola informovaná vetšina obyvateľstva.
Paralelne k tomu začali rôzne spolky, spoločenstvá a kruhy priateľov
skúšať prirodzenú ekonómiu v praxi. Vo výmenných spolkoch*, ktoré mali
vtedy istý druh náhradnej meny, začali simulovať SLOBODNE DARUJÚCI štát. Iní
zasa skúšali financovanie tu a teraz a VOĽNÉ DAROVANIE
v obchodnom a súkromnom živote. Výsledky sa zhromažďovali
a model sa stále viac zdokonaľoval. Keď bol perfektný, uskutočnili sa na
celom svete voľby. Výsledok bol úžasný: Veľká väčšina planetárneho obyvateľstva
sa rozhodla pre nový model prirodzenej ekonómie.“
„Bol aj nejaký odpor?“
„Áno! Spočiatku
malo veľa ľudí strach o svoj majetok. Planetárne banky, ktoré mali
svoj podiel na tom, že štáty boli zadĺžené, sa pokúšali o sabotáže, kde len
mohli. Ale po celom svete sa šírila osveta, až ľudia celej planéty precitli,
a tak došlo k obratu: Za prirodzenú ekonómiu sa začali vyjadrovať
dokonca aj členovia planetárnych bánk. Tak sa počiatočný odpor rozplynul
v mieri a spokojnosti.“
„Išlo po úspešných voľbách potom už všetko
hladko?“
„Samozrejme,
že na začiatku boli ťažkosti. Tie však nijako nesúviseli s problémami
starého veku.“
„Milý Very, dobrý priateľ! Ďakujem ti
z celého srdca za tieto informácie! Mám ešte poslednú otázku, predtým než
odídem: Kde presne leží Freegaia?“
„Ešte pred chvíľou
bola na inej hviezde.
Teraz je hlboko
v tvojom srdci. Veľa šťastia!“
* Tauschring
= v Nemecku okruh známych i neznámych ľudí, ktorí si vymieňajú rôzne
práce a služby
Autor:
Bernd Hückstädt
www.joytopia.net (originálny prameň)
Preložila:
Vlasta Dobrovodská (nejedná se o autorku tohoto
webu)
(Tento text, který právě čtete, lze
stáhnout či vytisknout z webu sweb.cz/joytopia .
Původní web www.ekonomika.aktualne.cz musel být z nezjištěných důvodů smazán,
web je tedy nyní přesunut na sweb.cz/joytopia )