(str. 9 z 10)

Financovanie a investície

 

 

„Mimochodom financovanie – ako môžete financovať veľké obnosy, keď peniaze stále strácajú hodnotu?“

 

„Pôžičky sa dávajú v bodoch. Hodnota bodu zostáva stabilná a nezúročuje sa. Ale vzhľadom na to, že štáty už nie sú zadĺžené a dane odpadli, potreba pôžičiek drasticky poklesla.“

 

„Jestvuje ešte niečo také ako peňažné investície?“

 

„Áno, jednako svoje peniaze môžeme požičať, teda poskytnúť pôžičku súkromnej osobe, jednako sa možno finančne podieľať na projektoch, niečo také ako sú u vás akcie. V oboch prípadoch sa zúčtováva podľa bodov. Avšak aj potreba investícií poklesla. Veď o každého je stále postarané. Nikto si teda nemusí zhŕňať peniaze, aby predišiel zlým časom. Strach z nedostatku sa rozplynul. Všetci žijeme oveľa viacej TU a TERAZ. A tu a teraz sme zabezpečení. Často sa stáva aj to, že časť peňazí, ktoré máme nazvyš, niekomu darujeme.“ 

 

„Naozaj?“

 

„Áno, keď niekto plánuje nejaký projekt a potrebuje ešte peniaze, napíše obežník svojim priateľom. Tí, ktorým sa ten projekt páči, ho podporia a pošlú obežník svojim priateľom. Tak sa stáva, že dostane bohatú podporu od ľudí, ktorých predtým ani nepoznal. Hovoríme tomu aj financovanie Here and Now, t.j. financovanie tu a teraz.“

 

„A funguje to?“

 

„Závisí od človeka a od projektu. Ak niekomu ide len o realizáciu svojho ega, sotva na to nájde financie. Vy poznáte tento princíp ako dobročinnosť. Väčšinou dávate dary na tzv. dobrý účel, napr. ľuďom v núdzi. U nás núdza nie je, ale sú viac alebo menej dobré účely.“

 

„A to ste naozaj takí štedrí?“

 

„Niektorí viac, iní menej. Každý podľa svojej vôle. Nezabúdaj, že máme peňazí tak či tak nazvyš. Keď si ich necháme, strácajú hodnotu. A tým, že si navzájom pomáhame, získavame nových priateľov. Keď niekedy niečo potrebujeme, pomôžu oni nám.

 

„To mi tak trochu pripomína „reťazové dopisy“ a  princíp „nabaľovania snehovej gule“. Neviem, či to je u nás dovolené. V každom prípade to má zlú povesť.“

 

„Prečo to má zlú povesť?“

 

„Pretože malý okruh ľudí zbohatne na úkor mnohých ďalších.“

 

„Nie je to tak v celom vašom hospodárstve?“

 

„Ale áno!“

 

„Princíp nabaľovania odhaľuje celý váš hospodársky systém! My používame princíp nabaľovania predovšetkým na šírenie informácií. Je to najjednoduchšia a najrýchlejšia metóda, ako dostať k ľuďom informácie. Keď každý podá tú informáciu priemerne štyrom ďalším ľuďom, tak po takom 16. – 17.  odovzdaní je informované celé vaše ľudstvo. Už rozumieš, prečo je princíp nabaľovania snehovej gule a reťazových dopisov taký vykričaný?“

 

„Myslím, že mi začína svitať!“

 

„Okrem toho má ešte jednu výhodu: Každý odovzdá ďalej len tie informácie, o jejichž správnosti a dôležitosti je presvedčený. Vaše masové médiá vám môžu rozprávať kadečo, o čom rozhodlo pár „mienkotvorcov“.

 

„Ale môžu vznikať aj rôzne fámy. To je ako pri hre „Tichá pošta“, kde jeden druhému niečo zašušká do ucha a na konci z toho vyjde niečo celkom iné.“

 

„To je pravda. Preto je dôležité uviesť vždy aj prameň, teda od koho to mám. Tak sa môže každý priamo informovať a potom sa rozhodnúť, či tú informáciu dá ďalej.“

 

„Ako to má fungovať?“

 

„Na vašej Zemi máte internet. Nie je to už aj teraz tak, že každý, kto chce niečo oznámiť, má svoju stránku (homepage)? Teda každý si to môže prečítať u pôvodcu.“

 

„Tak čo je teda pri vašom financovaní TU a TERAZ iné ako pri našom odsúdeniahodnom princípe reťazových dopisov?“

 

„Je to postoj k človeku a k peniazom. U nás ide o voľné a slobodné darovanie. Obdarúvame iných, aby sme im pomohli zrealizovať ich želania a projekty. Keďže každý má nadbytok peňazí, ktoré naviac rýchlo strácajú hodnotu, nepadne darovanie zaťažko. Ešte sa k tomu pridruží aj pocit šťastia, že si niekomu pomohol. Nemáš radosť, keď môžeš iným pomôcť?“

 

„Určite, keď to robím úplne dobrovoľne, bez ohľadu na to, či to niekto odo mňa očakáva alebo nie. Vtedy sa cítim dobre.“

 

„Tak je to pri slobodnom darovaní. Je absolútne dobrovoľné a človeka to baví.“  

 

„Rád by som ešte niečo vedel o tom financovaní tu a teraz. Teoreticky by mohol spustiť každý jedno alebo viacej takýchto financovaní tu a teraz. V sume by sa potom museli vyrovnávať.“

 

„Účel financií musí byť pre iných prijateľný. Okrem toho nie každý má v tom istom čase nejaký veľký projekt, na ktorý potrebuje veľa  peňazí. V Novej ére sa už nepozeráme na peniaze ako na niečo statické, to znamená, že už sa nepýtame, kto má koľko peňazí. Statické peniaze strácajú rýchlo svoju hodnotu. V Novej ére vládne dynamický princíp. Teraz ide o to, aby sa čo najviac peňazí hýbalo čo najrýchlejšie. Pohybom vzniká tvorba hodnôt (dom, auto alebo čokoľvek iné). Okrem toho keď utratím peniaze, tak nie sú preč. Má ich len niekto iný, ktorý ich zasa chce čo najrýchlejšie minúť. Tým sa zasa vytvoria hodnoty a tak ďalej. My sa na to celé aj tak pozeráme skôr ako na hru.“

 

„Ako na hru??“

 

„Áno, peniaze už dávno nemajú taký význam ako u vás. Keďže každý má dosť peňazí, nikoho nemožno peniazmi k niečomu nútiť. Peniaze sú už jedine motivačným prostriedkom, nie mocenským. Všetko je hrou. Práca je hra, obchod je hra. Komu sa nechce hrať, ten má o niečo menej peňazí, ale ešte stále viac, ako potrebuje na živobytie.“

 

„Jestvuje teda ešte niečo také ako konkurenčný boj?“

 

„V  zmysle hry áno. Určite sú niektoré „hry“ úspešnejšie ako iné. Ale: nikto nemôže naozaj prehrať.“

 

„Kontroluje štát tieto „hry“?“

 

„Keďže Slobodne darujúci štát nepozná dane, nie je na to nijaký dôvod. A vôbec, na štát sa už nepozerá ako na  kontrolný orgán, ale ako na súhrn všetkých občanov. Štát a občania sú jedno. A tak má štát len jeden záujem: podporovať záujmy svojich občanov.“

 

 

 

<<<  předchozí strana

následující strana  >>>  (10/10)