(str.8 z 10)
„Potrava v prírode je ako peniaze.
V oných časoch štát nedaroval svojim občanom nijaké peniaze. Naopak, ešte
od nich žiadal dane. Nevládol nadbytok peňazí, ale bol ich taký nedostatok, že
sa štáty museli každý rok zadlžovať. Trápne sa striehlo na stabilitu peňazí,
aby si ešte aj po dlhom čase udržali tú istú hodnotu. Jestvovalo úrokové
hospodárstvo, t.j. tak pohľadávky ako aj dlhy sa stále zvyšovali. Občania
robili všetko pre to, aby si hromadili a uschovávali peniaze. Bohatí boli
stále bohatší a chudobní stále chudobnejší. A pokiaľ išlo
o prácu, väčšina občanov vykonávala podobné práce, tie však len málo zodpovedali
ich naturelu. Hoci tieto im bytostne cudzie práce nerobili radi, tvrdo si
predtým vybojovali právo na prácu. Napriek tomu právu boli veľké časti
obyvateľstva na celom svete nezamestnané. Na druhej strane vládol prebytok
ponúk tovarov a služieb.
Hospodárstvo sa teda správalo úplne opačne
než príroda. Museli sme len zmeniť polarizáciu našich hospodárskych zvyklostí
a uviesť ich do súladu s prírodou. Toto poznanie bolo kľúčom
k Novému veku!
Tak sme vyvinuli náš nový hospodársky
model, ktorý dodnes uplatňujeme na celej planéte a ktorý prináša všetkým
zúčastneným bohatstvo a šťastie, model SLOBODNE DARUJÚCEHO ŠTÁTU. Joytópia
má ako každý štát na našej planéte peňažnú suverenitu. Každý štát vyrába
vlastné peniaze a podarúva ich svojim občanom. Najprv sa ale všetky štáty
dohodli na generálnom odpustení všetkých dlhov. Aby nikto nebol poškodený,
poukázal štát veriteľom peniaze, ktoré im patrili. Po tomto akte sa odstránilo
úrokové hospodárstvo. Odvtedy máme nestálu menu. Nemá zmysel hromadiť peniaze
po dlhší čas, pretože rapídne strácajú hodnotu.“
„Slovo inflácia pochádza zo slovníka
starého hospodárskeho systému a nevystihuje presný význam. My hovoríme
o PRIRODZENEJ EKONÓMII, t.j. o prirodzenom kolobehu vzniku a zániku.“
„Aká vysoká je „miera nestálosti“ na
planéte Freegaia?“
„Na začiatku sme trochu experimentovali.
Medzitým sa všetky štáty dohodli na 100% za rok. To znamená, že po roku majú
peniaze už len polovicu svojej pôvodnej hodnoty.“
„To znamená, že keď tento rok stojí
rožok jednu korunu, tak o tri roky bude stáť 8 korún?“
„Rozlišujeme medzi ohodnotením
a úhradou. Ohodnotenie vyplýva z bodov a zostáva konštantné.
Rožok s hodnotou 1bodu bude mať aj o tri roky hodnotu jedného bodu.
Náš platobný prostriedok sa volá FREE, to
znamená „voľná energetická jednotka“ (FReie Energie-Einheit). FREE vždy
označujeme číslom roku. Napríklad „FREE 2004“. Hodnota platobného prostriedku
FREE sa štvrťročne mení: V 1. štvrťroku je 1 bod = 1FREE, v 2. štvrťroku
1,25 FREE, v 3. štvrťroku 1,5 FREE a v 4. štvrťroku 1,75 FREE.
Začiatkom roku 2005 je 1 bod = 2 FREE 2004 resp. 1 FREE 2005. Na prechode rokov
sa kontá vedú paralelne v starej aj v novej mene, podobne ako to
robia dnes európske štáty, keď prechádzajú z národnej meny na euro.
Faktory preratúvania kurzu si môže zapamätať aj dieťa. Sú v súlade so
štyrmi ročnými obdobiami a s hudbou.“
„S hudbou?“
„Áno, zodpovedajú prirodzenému radu
horných tónov, na ktorom je vybudované celé Univerzum. Je to základný tón,
terc, kvinta a malá septima.“
„Musíte potom každý rok tlačiť nové peniaze?“
„Áno, peniaze sa tlačia každý rok. Staré
peniaze sa dajú v nasledujúcom roku vymeniť v kurze dva ku jednej. To nie
je problém.“
„Ako to funguje v každodennom živote?“
„Štát daruje každému občanovi – jedno aký
je starý – mesačný základný obnos 1000 bodov, ktorý pokrýva životné náklady.
Matka s tromi deťmi teda dostane obnos v hodnote 4000 bodov mesačne.
Takto už nie sú rodiny, príp. neúplné rodiny v nevýhode oproti slobodným.“
„Existujú ešte katalógy tovaru? Veď tie by
museli každý mesiac tlačiť nové!“
„V katalógoch sa vždy udáva bodová
hodnota. Tá zostáva stabilná.“
„Takže si musím vždy vypočítať cenu?“
„No, to je celkom jednoduché: Ako som už
povedal, máme po štvrť roku kurz jeden a štvrť, po pol roku jeden
a pol a po tri štvrte roku jeden a tri štvrte.
Pre vás to možno znie nezvykle, ale
nezabúdaj, čo všetko zasa odpadá: dane, zdravotné a dôchodkové poistenie...“
„Ako to?“
„Keďže štát sám vyrába peniaze,
nepotrebuje vymáhať dane. To znamená: nijaké finančné úrady, nijaké
účtovníctvo, nijaká čierna práca a oveľa menej administratívy. Štát
financuje sociálne služby, ako zdravotníctvo, opatrovníctvo, dôchodky, pomoc
v núdzi atď. Poistenia a sociálne odvody sa stali zbytočnými.“
„Teda kto ešte vôbec pracuje?“
„Je to ako v prírode: každý sa
zaoberá tým, čo zodpovedá jeho prirodzenej povahe. Kto rád pečie chlieb, pečie chlieb,
kto rád spieva alebo hudobne tvorí, zaoberá sa hudbou. Niektorí občania
vykonávajú viacero povolaní, pretože sa im páči byť všestrannými. Iní zasa
nejaký
čas leňošia. Keďže peniaze sú nestále,
chce ich každý rýchlo minúť a dopriať si za ne
nejaký luxus. Hospodárstvo – najmä drobné
remeslá, služby a umenie – prekvitajú u nás
tak ako nikdy predtým. Na druhej strane
každý pracuje len toľko, koľko sa mu páči, a preto nejestvuje
nadprodukcia, ktorá by nevhodne zaťažovala životné prostredie.“
„Ako udržujete životné prostredie?“
„Štát financuje projekty na ochranu
životného prostredia. Priemyselné odvetvia dostávajú subvencie podľa toho, ako
šetria životné prostredie. Napreduje aj výskum alternatívnych energií.
Okrem toho sa odstránilo autorské právo.“
„Čo to má spoločné s ochranou životného prostredia?“
„Nuž, všetky nové nápady a vynálezy
patria všetkým. Predstav si, premárnili sme 100 rokov tým, že sme motorové
vozidlá poháňali spaľovacími motormi. Po celej planéte sa šíril príšerný smrad.
V niektorých veľkomestách boli nainštalované kyslíkové automaty, kde si
ľudia mohli za peniaze načerpať čerstvý vzduch!
Každý automobilový závod zamestnával vtedy
svoj vlastný výskumný a vývojový tím, ktorý udržiaval svoje výsledky
v tajnosti alebo si ich nechal patentovať. Nakoniec si už nechávali
patentovať skoro každú jednotlivú skrutku. Nečudo, že vývoj nenapredoval.
Potom, ako sa odstránilo autorské právo
a každý svoje nápady a vynálezy voľne daroval, sme vyvinuli za
niekoľko mesiacov pohon na tzv. volnú energiu! Bolo to ako pri skladaní veľkej
mozaiky: každý vynálezca a vývojár položil svoj kameň na to správne
miesto.“
„Často používaš pojem „voľné alebo
slobodné darovanie“. Čo tým presne myslíš?“
„Voľné darovanie je veľmi dôležitou
súčasťou nášho hospodárskeho systému. Zatiaľ čo predtým išlo o dosahovanie čo
najvyšších ziskov, pri voľnom darovaní záleží na tom, aby sme pri čo najmenších
nákladoch mali z toho všetci čo najväčší úžitok alebo pripravili sebe aj
iným čo najväčšiu radosť. Pritom sa nevyžaduje priama protislužba, pretože
úžitok a radosť sami osebe niekoľkonásobne dopadajú na toho, kto slobodne
obdarúva.
Dobrým príkladom je Slobodne darujúci
štát: stačí len zadať príkaz bankovým počítačom, aby previedli peniaze na kontá
občanov, a už niet chudoby. Všeobecné bohatstvo občanov dopadá automaticky
späť na štát. Štát a občania sú tak či tak jedno a to isté.
Iným príkladom je to, čo vy nazývate
susedskou pomocou: Jeden priateľ pomôže druhému s tým, čo najlepšie ovláda
a čo tento práve potrebuje. Alebo mám nejaký predmet, ktorý už
nepotrebujem, ale niekto iný ho potrebuje. Keď ho podarujem, získam voľné
miesto a ten druhý želaný predmet. Vzhľadom na to, že je prebytok peňazí,
stratili na dôležitosti. Všetci sme sa stali štedrejšími a máme radosť
z toho, keď môžeme niečo darovať!“
„Kto robí u vás špinavú prácu?“
„Rýchly technologický vývoj spôsobil, že
špinavej práce veľmi ubudlo. Naše domy sú vybavené kompostovými toaletami,
ktoré sú absolútne bez zápachu. Všetok baliaci materiál a väčšina
úžitkových predmetov sa dá kompostovať. Naše domy budujeme v stavebnicovom
systéme, ktorý pozostáva z prirodzených materiálov. Ťažké a málo
obľúbené práce vykonávajú stroje.
Tie nepríjemné práce, ktoré zostanú
navyše, sa buď rozdelia alebo sú zodpovedajúco vysoko platené. Trochu špinavej
práce a zarobíš si na krásnu dovolenku. Už to nejeden tak urobil.“
|
|
|
|
následující strana >>> (9/10) |
|
|
|
|